Podujatie
Popis
Pokračovanie tradície v novom šate!
Doprava: BUS do Lubianky / Individuálna
Poplatok: 2 €
V cene je zahrnuté: doprava autobusom, mapa oblasti s vyznačenou trasou, pamätný list
Odchod:
4:30 Prievidza, aut.st., nást.č.9 4:45 Nováky, H.Lelovce 5:00 Nitrianske Sučany, nám. 5:15 Dolné Vestenice, Jednota 5:35 Partizánske, aut.st
Čas prechodu: 10- 12 hod.
Návrat: V podvečerných hodinách.
Trasa: Ž: Ľubianka 300m - Žarnov 840m - Buchlov 1041m - Rúbaný vrch 1097m - Č: Kláštorská Skala 1279m - Vtáčnik 1346m -
Jarabá skala 1169m - Biely kameň 1135m - Veľký Grič 972m - Handlová 416m
Lokalita
- Lokalita:
- Vtáčnik
- Štát:
-
Popis
Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.
Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, pohorie Žiar a Strážovské vrchy, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina, na juhu Tribeč a Štiavnické vrchy.
Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú[1].
Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného bádenu po panón (16,5 – 8,5 milónov rokov)[2]. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom bádene[2]. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.
Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny)[2]. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.
EventList powered by schlu.net