Tlačiť Export to ics (for outlook, google calendar, etc...)

Podujatie 

Názov:
T7 - Žarnov 840 m, Buchlov 1041 m
Kedy:
14.04.2012 
Lokalita:
Vtáčnik -
Kategória:
2012 , P1

Popis

POPLATOK: 0 €

Odchod:

Čas výstupu: 2- 3 ½ hod.

Čas zostupu: 2 ½- 3 ½ hod.

 

Návrat: V poobedňajších hodinách

 

Trasa: Ž: Ľubianka 300m- Žarnov 840m- Buchlov 1041m- Zadná lúka 912m- Z: Bystričianska

dolina 620m- M: Bystričianska dolina- Suché Sekaniny 424m- Prieloh- Bystričany 260m

 

Charakteristika: Dlhé roky organizujeme zájazdy po celom Slovensku. Ale najprv by sme mali

spoznať krásy najbližšieho okolia. Vlani sme vystúpili na dominantu Hornej Nitry, na Vtáčnik. Tentokrát to budú dva vrcholy v jeden deň. Najprv vystúpame na Žarnov 840 m, výrazný skalný útvar sopečného pôvodu na okraji bočného hrebeňa, ktorý vybieha na západ od hlavného hrebeňa pohoria Vtáčnik. Zo Žarnova sa potom skalným hrebeňom dostaneme  na Buchlov.

Opis: Z Ľubianky sa žlto značným chodníkom dostaneme do sedla pod Žarnovom. Pomedzi skaly vystúpame na vrchol ku dvojkrížu, ktorý tu postavili občania Oslian a Ľubianky 6.9.2000 k veľkému jubileu 2000, ako symbol kresťanskej viery, slovenskej štátnosti a národnej identity. Zo Žarnova sa cez Sladkú skalu dostaneme skalným hrebeňom cez skalnú puklinu na vrchol Buchlova. Z Buchlova zídeme na širokú Zadnú lúku. Ďalej budeme pokračovať zeleno značeným chodníkom, ktorý bude v tomto prípade spojnica s Bystričianskou dolinou. V doline už po modrej pohodlne asfaltkou zídeme do Bystričian.

 

 

 

 

Zodp .vedúci: Peter Antol

Lokalita

Lokalita:
Vtáčnik
Štát:
Country: sk

Popis

Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.

Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, pohorie Žiar a Strážovské vrchy, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina, na juhu Tribeč a Štiavnické vrchy.

Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú[1].

Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného bádenu po panón (16,5 – 8,5 milónov rokov)[2]. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom bádene[2]. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.

Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny)[2]. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.