Tlačiť Export to ics (for outlook, google calendar, etc...)

Podujatie 

Názov:
T17 - Veľká Svišťovka, Jastrabia veža
Kedy:
16.07.2011 
Lokalita:
Vysoké Tatry -
Kategória:
2011 , VHT2 , P1

Popis

POPLATOK: 9 € členovia KST Rokoš, 11 € nečlenovia KST Rokoš

V poplatku je zahrnuté: doprava autobusom, mapa oblasti s vyznačenou trasou, pamätný list, turistické bingo.

Odchod: 2:15 Dolné Vestenice - Jednota , 2:30 Nitr.Sučany - aut.zast., 3:00 Prievidza, aut.st., nást.č.9

Čas výstupu: 4 ½- 5 ½  hod.

Čas zostupu: 3- 4 hod.

Návrat: vo večerných až nočných hodinách

 

Trasa 1: M: Tatranské Matliare 885m- Šalviový prameň- Ž: Chata pri Zelenom plese 1551m-

- Č: Veľká Svišťovka 2038m- Skalnaté pleso 1751m- Z: Stanica Štart 1140m- Tatranská Lomnica 850m- Ž: Tatranské Matliare 855m

VHT Trasa:

Trasa 2: M: Tatranské Matliare 885m- Šalviový prameň- Ž: Chata pri Zelenom plese 1551m-

-Č: Červená dolina- Jastrabia veža 2137m- a späť.

 

Charakteristika: Už názov podujatia napovedá, že dnes si prídu na svoje všetci turisti. Klasici

sa prejdú okolo dvoch tatranských plies a zadívajú sa na Lomničák zo Skalnatého plesa. VHT-ákov čaká výstup na Jastrabku.

 

Opis:

Trasa 1: Z Tatranských Matliarov pôjdeme dolinou Kežmarskej Bielej vody až ku Šalviovému

prameňu modrou značkou. Pri prameni vymeníme farbu za žltú a čaká nás výstup ku Brnčalke. Opäť vymeníme farbu, tentoraz za červenú a strmo vystúpame na Veľkú Svišťovku. Zídeme ku Skalnatému plesu a zelenou značkou prídeme do Tatranskej Lomnice. Tu nás už len čaká ľahký presun ku autobusu v Tatranských Matliaroch.

 

Trasa 2: Ku Brnčalke pôjdeme spoločne s klasikmi. Tu sa rozdelíme a sokolíci vystúpajú do

červenej doliny. Odbočíme doľava a zreteľným chodníkom vystúpame ku sedlu pod Jastrabou vežou a odtiaľ priamo na vrchol. Do Tatranských Matliarov sa vrátime tou istou cestou.

 

Zodp. vedúci: Peter Antol, Ing. Mikuláš Letavay

Lokalita

Lokalita:
Vysoké Tatry
Štát:
Country: sk

Popis

Tatry (poľ. Tatry) sú krajinný celok Fatransko-tatranskej oblasti. Nachádzajú v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom, pričom väčšia časť - 3/4 územia Tatier ležia na Slovensku. Sú najvyšším pohorím celého karpatského oblúka s 25 štítmi vyššími než 2 500 m n.m. Ten ešte zvýrazňuje fakt, že sú po obvode lemované kotlinami.

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázcoch a rozoklaných chrbtov. Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltického mora (Dunajec a Poprad).

Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku 80 km a ťahá sa od Hutianskeho sedla (905 m) na západe po Ždiarske sedlo na východe (1081 m). Jeho najzápadnejším vrcholom je Sivý Vrch (1805 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m), z ktorého je vidieť až do Poľska, či panorámu Troch korún v Pieninách. Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.

http://www.kstrokos.sk/images/vhts.jpgVysoké Tatry