Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.

Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, pohorie Žiar a Strážovské vrchy, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina, na juhu Tribeč a Štiavnické vrchy.

Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú^[1].

Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného bádenu po panón (16,5 – 8,5 milónov rokov)^[2]. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom bádene^[2]. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.

Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny)^[2]. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.