Tlačiť Export to ics (for outlook, google calendar, etc...)

Podujatie 

Názov:
T2 - Pochod vďaky SNP v Cígli
Kedy:
18.01.2020 08.30 h
Lokalita:
Vtáčnik -
Kategória:
P1 , P2 , 2020

Popis

Regionálne stretnutie nielen vyznávačov bielej stopy

POPLATOK: Účastnícky poplatok sa platí priamo na podujatí organizátorovi

Doprava: Autobusová

Odchod: 7:15 hod. Dolné Vestenice, aut.zást. Jednota
7:30 hod. Nitrianske Sučany, nám.
8:00 hod. Prievidza, aut.st., nást.č.9

Čas výstupu: 2 - 3 hod.

Čas zostupu: 1- 2 hod.

Trasa: M: DK Cígeľ 460m- Prieloh 789m- Dierovce- Biely Kameň ( Biela skala ) 1135m- a späť.

Lokalita

Lokalita:
Vtáčnik
Štát:
Country: sk

Popis

Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.

Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, pohorie Žiar a Strážovské vrchy, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina, na juhu Tribeč a Štiavnické vrchy.

Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú[1].

Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného bádenu po panón (16,5 – 8,5 milónov rokov)[2]. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom bádene[2]. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.

Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny)[2]. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.