Podujatie
Popis
Ukončenie zájazdovej sezóny.
Doprava: Autobus
Poplatok: 7 € člen KST Rokoš, 9 € nečlen KST Rokoš
Odchod: Dolné Vestenice, Jednota 6:00
Nitrianske Sučany, nám. 6:15
Prievidza, aut.st., nást.č.9 6:45
Keďže autobus ide z PE do PD, pre Nováčanov platia časy podľa toho, kde budú nastupovať.
Ak v Lelovciach, tak čas je cca o 6:20. Ak budú nastupovať pri chemickej, tak čas bude cca 7:00.
Čas výstupu: 3- 4 hod.
Čas zostupu: 2 ½- 3 ½ hod.
Návrat: Podľa nálady do polnoci
Trasa: M: Kamenec pod Vtáčnikom, Sekaniny 424 m - Bystričianska dolina - Jaseňová skala 912 m - Vtáčnik 1346 m - Č: Kanie studne - Ž: Gronštolne 900 m - Prochot 497 m
Lokalita
- Lokalita:
- Vtáčnik
- Štát:
Popis
Vtáčnik je pohorie (a zároveň geomorfologický celok) geomorfologickej oblasti Slovenské stredohorie.
Na západe, severe a severovýchode ho ohraničuje Hornonitrianska kotlina, pohorie Žiar a Strážovské vrchy, na východe Kremnické vrchy a Žiarska kotlina, na juhu Tribeč a Štiavnické vrchy.
Vtáčnik predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Andezity sú výlevnými ekvivalentmi dioritu. Hlavnými minerálnymi zložkami sú plagioklasy, konkrétne andezín a farebné minerály (biotit, amfibol, pyroxény), ktoré tvoria základnú hmotu i výrastlice. Kremeň a draselné živce sa vyskytujú len ako akcesórie, alebo chýbajú[1].
Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. Vulkanická aktivita na strednom Slovensku trvala od spodného bádenu po panón (16,5 – 8,5 milónov rokov)[2]. Kremnické vrchy a Vtáčnik majú komplikovanú stavbu zloženú z viacerých štruktúrnych jednotiek. Dominantnou štruktúrou v západnej časti Vtáčnika je kremnický graben sformovaný vo vrchnom bádene[2]. Pre oblasť mimo grabenu je charakteristická stratovulkanická stavba s prevahou epiklastických brekcií nad lávovými prúdmi.
Spodnú štruktúrnu etáž v Kremnických vrchoch predstavujú relikty bádenského stratovulkánu (pyroxenický, amfibolicko-pyroxenický andezit a príslušné vulkanoklastiká), v spodnom a strednom bádene táto oblasť zasahovala do oblasti Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny)[2]. Do tohto priestoru zasahoval aj okraj distálnej vulkanickej zóny štiavnického stratovulkánu. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.
EventList powered by schlu.net