MENU \ Články - Informácie \ Turistika a VHT \ Spacáky

Spacáky

Čo by ste mali vedieť, kým si ich kúpite ...

Pod týmto podtitulkom Vás budem sporadicky otravovať článkami o výstroji, resp. výbave pre vysokohorskú turistiku, ktoré by Vám mali o nej poskytnúť základné informácie a uľahčiť tak jej výber a nákup.
Tieto články nemajú za cieľ propagovať určité konkrétne firmy alebo výrobky, ale mojou snahou bude dať Vám dostatok informácií, aby ste vedeli, čo máte v obchodoch hľadať. Výber tém a ich poradie bude čisto náhodný a bude závisieť od toho, aké informácie sa mi práve pripletú pod ruky a na čo budem mať práve náladu.

A čím začneme?
Základnou požiadavkou úspešnosti každej túry je dobrá psychická a fyzická pohoda. Pretože spánok je prirodzený a zároveň najúčinnejší regeneračný prostriedok, jeho kvalita výrazne ovplyvňuje predchádzajúcu požiadavku. A aby bol spánok kvalitný, nesmie telo bojovať so zimou, ale ani sa prehrievať. Ak ste to ešte neuhádli, tak v tomto článku sa dozviete, čo by ste mali vedieť, kým si kúpite spacák.
Pri výbere spacáku sa v zásade riadime podľa troch kritérií – teplotné určenie, hmotnosť a samozrejme cena.

Prvé kritérium – teplotné určenie - je kritériom základným, pretože určuje vlastné použitie spacáku. Zjednodušené, ale pre spotrebiteľov zrozumiteľné je delenie spacákov na letné, trojsezónne a zimné.
Ak nám pri výbere spacáku toto delenie nevyhovuje, tak musíme posúdiť naše potreby (kde všade ten spacák mienime vláčiť) a takisto si ujasniť naše schopnosti odolávať chladu (delenie na drsných a rozmaznaných), pretože asi nikde inde sa tak neprejavujú rozdiely v subjektívnom vnímaní ako pri posudzovaní izolačných vlastností spacákov.

K určovaniu teplotných parametrov spacákov slúžia rôzne metodiky, bohužiaľ, je ich viacero a neposkytujú rovnaké výsledky. Aby sme ale pochopili, aké údaje sú to na spacákoch uvedené, popíšeme si jeden z testov.

Základom je samozrejme chladnička, do ktorej sa uloží spacák s figurínou. Figurína je vyhrievaná vnútorným telieskom s tepelným výkonom, aký má ľudské telo a je vybavená aj viacerými teplotnými snímačmi. Pri znižovaní teploty v chladničke sú zaznamenávané povrchové teploty chodidiel, stehien, chrbátu, brucha, hrudníka a hlavy. Približné hodnoty povrchových teplôt, pri ktorých začína byť človeku zima sú totálne individuálne, ale vychádza sa z priemerných hodnôt. Porovnávaním vonkajších a vnútorných teplôt potom vzniknú hodnoty teplotného komfortu a extrému. Pretože tepelný výkon človeka závisí aj od jeho hmotnosti, mali by ste vedieť, že figurína simuluje človeka vysokého 173 cm a vážiaceho 70 kg. Pri tomto meraní sa udávajú tri hodnoty teplotného určenia. Niekedy sa však udávajú hodnoty štyri, a to vtedy, ak sa pri teste použijú dva teplotné výkony človeka (jeden o hmotnosti 60 kg a druhý o hmotnosti 80 kg). Podľa druhu testu sú potom údaje na spacáku nasledovné:

Niektorí výrobcovia si testy izolačných vlastností svojich výrobkov nemôžu (alebo nechcú) dovoliť a údaje o teplotnom určení odhadujú podľa empirických skúseností. Ľudovo povedané, cucajú si ich z prsta. Najväčší vplyv na tieto hodnoty má potom konkurenčný boj na trhu. Mnohokrát aj serióznejšie firmy sú nútené pod tlakom preháňajúcej konkurencie prilepšovať hodnoty svojim výrobkom. Firmy, ktoré si svoje výrobky dávajú testovať, to aj náležite zdôrazňujú, takže tu problémy nevznikajú. Pri tých ostatných firmách záleží na ich serióznosti a na vašich schopnostiach rozoznať kvalitu spacáku podľa ďalších parametrov. V žiadnom prípade totiž nemôžeme tvrdiť, že spacák, ktorý neprešiel skúšobňou nemôže byť kvalitný.

Čo nám však pomôže určiť serióznosť výrobcu? Prvým náznakom môže byť, že si výrobca z prsta vycucal príliš veľký rozdiel medzi hornou komfortnou a extrémnou teplotou. Ak sa nás výrobca snaží presvedčiť, že teplotný rozsah spacáku je od –31 do +22 °C (tzn. 53 °C), asi nebude všetko v poriadku. Teplotný rozsah seriózneho výrobku sa totiž pohybuje okolo 30 až 35 °C. Serióznosť firmy si ďalej môžeme overiť porovnaním hmotnosti spacáku a použitej izolačnej náplne. Je to dosť hrubé porovnanie, pretože kvalita izolačných náplní má stúpajúcu tendenciu (tzn. klesajúcu hmotnosť pri rovnakých izolačných vlastnostiach). Mal som možnosť testovať spacák, ktorému výrobca udával extrém –10°C a vážil iba 1 kg (izolačná náplň bola z hodvábu). Váha a veľkosť pri daných parametroch boli jednoducho super a s tou teplotou sa tiež moc nesekli. Nám však ide o to, aby sme rozpoznali, či hodnoty pri bežných izolačných náplniach už nepopierajú fyzikálne zákony. Nasledujúca tabuľka ukazuje približnú hodnotu dolnej hranice tepelného komfortu v závislosti od použitej izolačnej náplne a jej hmotnosti.

Druhé kritérium – hmotnosť – je (ako vidno z predchádzajúcej tabuľky) závislá od teplotného určenia a samozrejme od použitého materiálu. Dostávame sa tým nepriamo aj k tretiemu kritériu, pretože platí, že pri rovnakom teplotnom určení sa podľa kvality izolačnej náplne nemení len hmotnosť spacáku, ale výrazne aj jeho cena. Aké sa teda používajú izolačné náplne?

Najrozšírenejšie sú syntetické vlákna. Sú nenáročné na údržbu, odolné proti pliesňam a vhodné aj do vlhkého prostredia. Vydržia drsné zaobchádzanie, časté pranie a sú vhodné aj pre alergikov. Rozlišujeme duté vlákna (jednokanálové, štvorkanálové, ...) a mikrovlákna (nemajú dutinku). Často sa používa zmes mikrovlákien, dutých vlákien a vlákien v tvare špiráliek. Takéto zmesi udržia veľký objem vzduchu a sú odolné proti zľahnutiu. Medzi syntetickými vláknami sú veľké kvalitatívne rozdiely a len tie naozaj najlepšie sa môžu porovnávať s perím.

Perie je síce aj v súčasnosti stále špičkový izolant, ale vďaka najkvalitnejším, už spomínaným syntetickým váknam, stratilo svoju jedinečnosť. Oproti spacáku z umelých vlákien je pri porovnateľných izolačných vlastnostiach spacák s náplňou z peria ľahší a zbaliteľnejší. Nevýhodou peria oproti syntetike je zložitejšia údržba, absorbcia vlhkosti (tým aj zhoršenie izolačných vlastností), pomalé schnutie a komplikovanejšia výroba, čím sa zvyšuje cena spacáku. Z uvedeného je zrejmé, že perie je vhodnejšie do zimných expedičných spacákov s použitím vo veľkých mrazoch (tzn. suché prostredie). Najčastejšie sa používa husie perie a pre popis náplne sa používa pomer prachového peria a malých pierok (90:10, 80:20, ...). Samotné prachové perie by bolo z hľadiska izolácie najlepšie, ale po čase by rýchlo zľahávalo.
Najdôležitejším údajom je však tzv. „plnivosť“. Vyjadruje pružnosť a rozpínavosť, teda schopnosť zabrať maximálny objem. Udáva sa v kubických palcoch a jej hodnota by mala byť pri kvalitných spacákoch okolo 600 až 800. Ako aj pri syntetických materiáloch, aj pri perí sa experimentuje. V poslednom období používajú niektorí výrobcovia perie s teflónovou úpravou, ktorá zvyšuje jeho odolnosť proti navlhnutiu.

Niečo by sme si mohli povedať ešte o konštrukcii a ďalších materiáloch.
Začneme tvarom spacákov. V zásade ich delíme na dekové resp. prikrývkové (menej náročné akcie, pohodlné, rozopnutím sa menia na deku), múmiové (tvar optimalizuje veľkosť vyhrievaného priestoru a hmotnosť spacáku) a oválne, rozšírené a anatomické múmie (oválne a rozšírené múmie sú vhodné pre silné postavy a pre klaustrofobikov, anatomická múmia naopak tvarom čo najviac kopíruje ľudské telo, aby sa dosiahla čo najmenšia hmotnosť spacáku zároveň s vysokými tepelno-izolačnými vlastnosťami). Správna veľkosť spacákov vzhľadom k postave užívateľa je dôležitejšia, ako by sa zdalo. Malé telo dosť ťažko vyhrieva veľký spacák (chudáci deti v našich spacákoch), a naopak tesný a malý spacák je nepohodlný, pričom stlačená izolačná vrstva neplní svoju funkciu.

Za zmienku stojí aj zips. Vďaka nemu je možné spacák dobre odvetrávať, sušiť a lepšie sa do neho vlieza a vylieza. Mal by sa rozopínať z obidvoch koncov a musí byť prekrytý ochranným lemom, aby neprepúšťal chlad. Nemal by sa zakusovať do okolitej látky a je príjemné, ak sa v prípade vhodného osadenstva dajú spacáky spojiť (ľavý a pravý zips).

Čo sa týka použitých látok, sú výsledkom kompromisu medzi pevnosťou, hmotnosťou, vodoodolnosťou a priedyšnosťou. Vo väčšine prípadov sa používajú syntetické materiály (bavlna sa špiní, ľahko navlhne a dlho schne). Vhodné sú husté tkaniny, ktoré spomaľujú výmenu vzduchu v spacáku a tak výrazne zlepšujú jeho izolačné vlastnosti. Dajú sa spoznať podľa nafukovania spacáku pri balení, je nutná väčšia sila na vytlačenie vzduchu. Pozor však potom na odparovanie vlhkosti zo spacáku (taký igelit by dobre tesnil, ale vlhkosť by vo vnútri kondenzovala a o chvíľu by sme si mohli zaplávať). Najlepšie vlastnosti majú samozrejme kvalitné materiály, ktoré sú ale bohužiaľ drahšie a tak aj tu opäť nastupuje kompromis kvalita-cena. Ak nemienime spávať v spacáku pod holým nebom, bude asi zbytočné investovať do goretexových látok.

Na transport spacákov slúžia obaly (ideálne aj s kompresnými popruhmi) s rôznymi vlastnosťami (nepremokavosť, oderuvzdornosť). Spacák je lepšie do nich sprosto natlačiť, ako stále rovnako rolovať. Ešte raz zdôrazňujem, že obaly slúžia na transport. Doma by spacáky mali byť skladované s čo najmenším stlačením, pretože iba tak si zachovajú svoje izolačné vlastnosti dlhú dobu.

Nuž, čo dodať na záver? Je ešte veľa vecí, o ktorých by sa dalo čo-to naškrábať (šmýkanie po karimatke, obliekanie do spacáku), ale myslím si že na základnú orientáciu by to malo stačiť. Kto by chcel vedieť viac, čerpal som z katalógov niekoľkých firiem zaoberajúcich sa výrobou spacákov a z Malého sprievodcu svetom outdooru. Pri kúpe spacáku však hlavne rozmýšľajte. Ak Vám predávajúci k spacáku pribalí masť na omrzliny, mali by ste zbystriť pozornosť.

Peter Kostelanský