--~= Partner =~--

OUTDOOR.SK

--~= Sponzor =~--

Slovenské elektráne, a.s.

NESTLE.SK

--~= Reklama =~--

 
Zdiel’aj!
Zdielaj na FACEBOOK Vybrali.sme Google
 
Bolo tu: turistov.

 

MENU \ Články - Informácie \ Opisy túr \ Rokoš

Rokoš

Peter Antol 16.04.09

Zima končí, jar začína. Na horách pod nohami ešte vŕzga sneh, no v dolinách je teplejšie. V meste kúpiš prvé snežienky a v záhradách sa začínajú zo zeme tlačiť narcisy. Príroda ožíva a s ňou ožívajú aj turisti. Pred nami je sezóna plná výjazdov za jej poznávaním. Tú sezónu sa patrí symbolicky otvoriť a keďže sme klub spod Rokoša, otvoríme ju výstupom naň.

Každoročne sa na začiatku sezóny stretávame v Nitrianskych Sučanoch a v Nitrianskom Rudne. Pridávajú sa k nám však i turisti z ostatných podrokošských obcí. A v posledných rokoch aj turisti zo širokého okolia.

Inak tomu nie je ani tentoraz. Je pol deviatej a naša skupina vyráža z Nitrianskych Sučian, časť Hôrky, v dvoch skupinách. Jedna skupina ide Mankovou dolinou ku Stĺpu, kde sa napoja na modrú značku, ktorá prichádza z Diviackej Novej Vsi. Ňou potom budú stúpať cez Pinkove viechy, kde prekrižujú Náučný chodník Fraňa Madvu, na Malý Rokoš. Ten obídu a cez Sedlo pod Rokošom sa po červenej značke dostanú na Rokoš. Na Pinkove viechach sa možno stretnú s turistami, ktorí prídu náučným chodníkom z Nitrianskeho Rudna a potom budú pokračovať spoločne.
Ja s druhou skupinou si vyberáme náročnejší variant výstupu. Hore Podovrátnou dolinou, cez Vráta, Sučianske Okno a Malý Rokoš.

Podovrátna dolina

S prvou skupinou sa lúčime a začíname šliapať po poľnej ceste do Podovrátnej doliny. Po pravici zurčí Sučiansky potok. Blatová cesta je zrána primrznutá, čo nám zlepšuje postup. Vchádzame medzi stromy. Na začiatku doliny nás víta drevená tabuľa oznamujúca prítomnosť Národnej prírodnej rezervácie Rokoš. Prichádzame na Hrabník. Tu sa dolina rozdeľuje. Ľavá dolina sa volá Červená a prechod ňou je krásna VHT túra. My pokračujeme poľnou cestou až k pletivu, ktoré ohrádza zdroj pitnej vody. Cesta sa stáča doprava a vyššie, Pri Stĺpe, pretína modro značený turistický chodník a pokračuje cez Novianske blato na Diviacku stranu pohoria.

My ale ideme rovno a cestou vzniknutou pri ťažbe dreva naberáme výšku. Miestami potôčik opúšťa svoje koryto a dole tečie po ceste. Tá je potom rozmáčaná a blatová. Míňame odbočku chodníka, ktorým by sme sa dostali ku studničke Ahoj a ku Brložnej jaskyni.

Pred nami sa na konci doliny zjavujú skaly. Tabuľka Národná prírodná rezervácia nás informuje o piatom stupni ochrany. Dolina nesie pomenovanie podľa skalných vrát, cez ktoré teraz budeme prechádzať. Cesta je zaistená retiazkou. Kedysi tu bola hrubá reťaz, ktorú ale ktosi ukradol. Teraz je chodník zabezpečený iba tenkou retiazkou, ktorá však poslúži rovnako dobre. Skala je zasypaná lístím, na ktorom sa dosť šmýka. Vráta prekonávajú výškový rozdiel asi desať metrov. Po prekonaní tejto skalnej prekážky pokračujeme dolinkou až na zvážnicu. Na nej odbočíme doprava a kúsok po nej vystúpame hore. Po pravej ruke máme bukovú mladinu, po ľavici vidieť v kopci skalné bralá.

Malý Rokoš

Schádzame zo zvážnice a kolmo začíname stúpať po pravej strane brál. Našťastie sneh, ktorý sa tu nachádza, je tvrdý a stupy, ktoré na čele prekopávam vibramou, výborne držia. Strmosť terénu a úmorné prekopávanie ma nútia podchvíľou zastaviť a vydýchnuť. Výšku naberáme vo veľmi krásnom teréne. Zrazu sa v skale po našej ľavici objavuje diera. Sučianske okno. Prechádzame oknom na druhú stranu skalnej bariéry. Vystúpame ešte niekoľko desiatok výškových metrov a už stojíme na vrchole Malého Rokoša, symbole Nitrianskych Sučian.

Po hrebeni doprava zídeme kúsok nižšie ku krížu, odkiaľ sa nám zo skalnej výhliadky ukáže krásny pohľad na Nitrianske Sučany. Keďže výstup na Malý Rokoš nám zabral dosť času, vieme, že prvá skupina je už isto na Rokoši. Preto sa dlho nezdržujeme a schádzame z Malého Rokoša dole, kde sa napájame na modrú značku. V snehu vidíme stopy našich priateľov a podľa stavu prešliapania usudzujeme, že na vrchole ešte veľa ľudí nebude.

Rokoš

Zvyšujeme tempo. Prechádzame okolo smerovníka v Sedle pod Rokošom. Popod vyhliadku na Rudniansku dolinu len prefrčíme, aby sme už o päť minút stáli na vrchole. Tu nás už víta bujarý aplauz. Zvítame sa s ostatnými turistami, ktorí sú tu, nielen z nášho klubu. Na vrchole sa zdržíme hodnú chvíľu. Vrcholová fotka turistov podrokošských obcí poteší každého. Turistická sezóna 2009 je týmto otvorená.

Po fotení väčšina zahajuje ústup. Chcú stíhať meridiány (autobus zachádzajúci do všetkých dedín), ktoré ich rozvezú do ich domovov. Ja čakám na predsedu Rudnianskeho klubu. Spolu ešte predebatujeme plány do novej sezóny a po rozlúčke opúšťame vrchol i my poslední.

Zadný laz

Dole schádzame modro značeným turistickým chodníkom popod Malý Rokoš. Strmý zjazd na Pinkove viechy zídeme v poriadku. Prichádzame na lúčku Zadný laz. Odbáčame z chodníka doprava, prejdeme lúčku krížom na druhú stranu a kolmo cez les schádzame na Hrabove lúky. Tu sa napájame na sprava prichádzajúci Náučný chodník Fraňa Madvu, ktorým zídeme do dediny.

Záver

Dovolím si tvrdiť, že naša výstupová trasa je asi najkrajšia cesta na vrchol. A keď sa pri návrate skombinuje zostupom cez Pinkove viechy, Náučným chodníkom Fraňa Madvu cez Sučiansku ferattu, okolo Brložnej jaskyne a studničky Ahoj, dostaneme nádhernú okružnú trasu, ktorá prechádza tým najkrajším, čo je možné v masíve Rokoša vidieť.

Horám zdar